(13. máj 1795, Kobeliarovo -  26. jún 1861, Praha)

        Bol slovenský básnik, historik, etnograf, slavista  a univerzitný profesor. Založil vedeckú slavistiku. Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky.

        Manželka P. J. Šafárika, Júlia, rodená Ambróziová, žila ešte pätnásť rokov po smrti svojho manžela. Umrela roku 1876 ako 73-ročná. Spolu mali 4 deti: Vojtecha, Jaroslava, Vladislava a Boženu.

Život, štúdium a práca P. J. Šafárika

        Narodil sa 13. mája 1795 na evanjelickej fare v Kobeliarove. Kobeliarovo leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Je približne rovnako vzdialené od Rožňavy, Dobšinej a Jelšavy.

Základy školského vzdelania získal od otca. V rokoch 1805 – 1808 študoval v Rožňave. Na jeseň roku 1808 odišiel na štúdium do Dobšinej. Tu študoval 2 roky. Rozvinuli a prehĺbili sa predpoklady k jeho básnickej, pedagogickej a vedeckej činnosti. Splnil zároveň podmienky potrebné k ďalšiemu štúdiu, a tak odtiaľ odchádza s výborným vysvedčením, žiaducimi vedomosťami z literatúry, so znalosťou latinčiny, nemčiny a maďarčiny.

Na jeseň roku 1810 prišiel do Kežmarku. Štúdium ukončil v lete roku 1814 absolvovaním všetkých troch kurzov:

-    filozofického

-    politicko – juridického

-    teologického

 Po ročnom vychovávateľskom pôsobení pokračoval v štúdiu na Univerzite v Jene.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavel_Jozef_%C5%A0af%C3%A1rik