Žiaci 8.-9. ročníka sa v termíne 20.-21. jún 2017 zúčastnili Exkurzie Krakow-Wielicka-Osvienčim. Prvou zastávkou bolo Kráľovské hlavné mesto Krakow. Je to po Varšave druhé najväčšie mesto Poľska postavené na obidvoch brehoch rieky Visly. Pozreli sme si staré mesto s komplexom stredovekých a renesančných budov. Žiaci videli Baziliku Nanebovzatia najsvätejšej Panny Márie, kostol sv.Vojtecha, renesančnú tržnicu Sukiennice, kde si nakúpili suveníry. Prezreli si aj zachovalú časť mestských hradieb a barbakán. Potom naša cesta smerovala do svetoznámej soľnej bane vo Wieliczke. Patrí k najnavštevovanejším turistickým atrakciám v Poľsku. kamenná soľ sa tu ťažila už v 13. storočí. Len málokto vie, že sa soľ celé storočia považovala za biele zlato, fungovala dokonca ako platidlo, a preto bola pre Poľsko mimoriadne dôležitým exportným artiklom. Aj keď s ťažbou úplne neskončili, zostala už len akási symbolická. Táto svetoznáma soľná baňa bola v roku 1978 zapísaná do Prvého zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na druhý deň sme pokračovali prehliadkou Kráľovského zámku na kopci Wawel. Potom nás autobus priviezol pred bránu bývalého koncentračného tábora Osvienčim, ktorý v areáli poľských kasární v roku 1940 zriadili Nemci. Z obrázkov všeobecne známy nápis nad hlavnou bránou tábora „Arbeit macht frei“ zmrazil aj posledné úsmevy na našich tvárach. Prechádzajúc potom expozíciami v chladných tehlových barakoch, naše pocity tiesne a úzkosti boli ešte viac umocnené. V sklenených vitrínach, ako nemí žalobcovia ľudskej zloby a nenávisti, boli za sklom umiestnené stovky kufrov s menami väzňov, topánky, hrnce, detské oblečenie, hygienické potreby i haldy ostrihaných ľudských vlasov. Smútok a zdesenie sa dali priam krájať. Zastavili sme sa aj pri múre, kde dennodenne popravovali väzňov, či v plynových komorách s kremačnými pecami, ktoré boli svedkami mnohých tragédií. Druhú časť expozície tvorila dedinka Brezinka vzdialená 3 kilometre od Osvienčimu. Tu bola minulosť odrazu ešte bližšie. Polorozpadnuté baraky, chladné drevené postele väzňov, studené umyvárky, jazierko, kde sypali popol väzňov i hrôzu naháňajúce kamenné latríny nenechali nikoho z nás na pochybách, že zločiny proti ľudskosti sú najstrašnejšími zločinmi.